Milujem Ťa dravo a vášnivo. Neposlušne. Zozadu.

Autor: Noah Samuel Moško | 22.4.2011 o 3:07 | (upravené 22.4.2011 o 15:32) Karma článku: 6,38 | Prečítané:  443x

Umývaš riady po večeri. Prichádzam domov. Otváraš nahnevaná. "Kde máš tie hlúpe kľúče?" Vždy si dávaš pozor na jazyk. Mokré ruky od riadov. Od včerajšej večere. Znova som ich neumyl. Fackáš ma kravatou, ktorú si mi kedysi darovala. Z lásky.

Varím kávu.

Ani slovo. Mlčíš, pretože vieš, čo bude nasledovať.

(Žiadne rozbité taniere. Žiadne trápne hádky. Predsa vieš kam smerujeme. Vieš, že krv v mojom tele putuje na juh. Pri pohľade na sever. Na Tvoju nahnevanú tvár.)

Zadok, ktorý chcem schmatnúť a nepustiť. Umývaš zamastenú panvicu. Kvapka potu Ti steká po čele cez nos a končí na brade, z ktorej Ti ju utieram pravým ukazovákom. Cítiac ľútosť, ktorú neviem vysloviť.

Odstrčíš ma božským bokom, ktorý budem o chvíľu opäť raz skúmať svojími dlaňami. (Znie to vtipne mužne, ja viem.) Vlastníš moje prsty, čo stískajú Tvoje prsia, ako po prvý krát. Plesknem Ťa po pravej polke. A Ty po mne hádžeš zamastnenú špongiu.

Miluješ ma. Nenávidíš ma. Potrebuješ.

A ja Ťa chcem, ako keby to malo byť naposledy.

Plieskam Ťa po ľavej polke. Trápny rodinný humor. Keby si ma nepoznala, Tvoja ľavá dlaň by suverénne pristála na mojom pravom líci. Bez výčitiek. A dôvodov.

Chytáš ma za ruku a kúsneš, ako mačka. Drasticky a nenásytne. Bolestivo. Plesknem Ťa po zadku znova. A moja ruka stratila dôvod uhnúť tej Tvojej. Zostala na zadku. A stíska ho vášnivo. Ako počas noci, kedy sme sa len dotýkali. Vtedy sme zakázali (autorom nášho príbehu), aby nás hodili do vreca s Evitou.

"Ľúbim Ťa."

"..o kúsok menej, ako ja Teba..stále to nechápeš, drahá."

Rozopínaš zips na mojich nohaviciach. Vyslobodzuješ ma z pracovnej nádchy. Z absolútnej nechute z toho, ako žijeme. Systém nás zabíja. Pondelok až piatok. Dvadsať dní dovolenky. A znova a znova dookola.

Následuje Tvoja hra s obľúbeným nástrojom.  Vsúvaš si ma do seba. Vkladáš ma do sna. Zvláštne nežne.

Neha. Tá sa časom vytráca. Ale my sme výnimkou, čo vymazáva hrubé čiary za temnosťou. A absorbuje ju silou dotyku. Takého, ako v noc, v ktorú sme sa stretli, - pamätáš?

Kĺžem sa Tebou. Masľovo hladko.

"Chcem Tvoje dieťa!" vyjde z Teba náhle. Tóny sa menia. Ako život, čo rastie. A uteká, pred výčitkami a odloženými snami.

"Chcem ho tiež, 'si predsa matkou mojich detí'"

Mlčíme. Nechávaš ma vkrádať sa dnu a von. Potmehúdsky. Skrotene. Aj sexuálny život sa predsa formuje. A my sme prešli dlhú cestu. Od koníčka, po hru, zdedenú po zvieratách.

Si otvorená. Sme. Otvorení.

Si bránou a zároveň ochrannou rukou. Si tá, čo smie niesť naše dieťa.

 

Vyťahuješ ma zo seba. Potomkovia končia na Tvojom chrbáte. Prstom si ich vkladáš do ich budúceho sve(t)la.

 

/ex abrupto, 22. apríl 2011/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?